Sprievodca Krasavou: Rozdiel medzi revíziami

Verzia zo dňa a času 13:53, 19. august 2017

Nedotknutá príroda, polárna žiara, ľadové útesy či pohostinnosť ľudí žijúcich v lone divočiny pod zrakmi bohov. Návštevníci Krasavy sa vracajú očarení nesmiernosťou a nespútanosťou krajiny, miestnymi legendami a niekedy aj s úľavou, že všetky tie nástrahy ciest vôbec prekonali. Túlanie sa týmito končinami býva náročné, no možno o to viac uspokojujúce. Príďte sa aj vy pozrieť na rýchlo sa meniace mestečká v ústí riek, na ľudí po stáročia bojujúcich o prežitie a doneste si aj vy trofeje divej zvery či exotické suveníry z jantáru, mrožích klov či veľrýb. Pri troche šťastia preskúmate aj ruiny opustených starobylých miest a zaistíte si priazeň bohov v niektorom z prastarých šamanských rituálov.

Kedy prísť

Krasava je označovaná za jednu z najnehostinnejších oblastí na kontinente. Zimy sú tu dlhé a mimoriadne chladné, letá krátke. Nemožno sa čudovať, že na území dvakrát tak veľkom ako Podolsko (pre predstavu svetským čitateľom je to zhruba veľkosť Poľska) nežilo donedávna viac než sto tisíc ľudí. Zdalo by sa, že najlepšia odpoveď na otázku "kedy sa do Krasavy vydať na výlet" by preto mala byť "nikdy". Počasie je však poslednú dekádu priaznivejšie a pri podrobnejšom skúmaní cestovatelia nájdu obdobia, kedy návšteva Krasavy môže byť naozaj pozitívny zážitok.

V nížinách a na pobreží končia zimné mrazy v závere marca, v apríli topiace ľady v horách častokrát spôsobujú záplavy. V máji a v júni sa už denné teploty zvyknú vyšplhať na príjemných 20 stupňov. Leto zvykne trvať 1-2 mesiace, počas ktorých je cestovanie Krasavou zďaleka najpríjemnejšie- slnko tu nie je tak ostré ako na juhu a noci sú príjemne chladné. V septembri začínajú prichádzať jesenné dažde, ktoré v novembri prechádzajú do sneženia. Dni sú tu počas zimy krátke a mrazivé (teploty sa aj celý mesiac môžu držať pod -15 stupňov), svetlo je počas najkratších dní len 4 hodiny.

V horách a v hĺbke krasavských hvozdov panujú drsnejšie podmienky, najmä v zime zvykne na väčšine Krasavy napadnúť aj niekoľko metrov snehu, mnohé oblasti a údolia sú preto neschodné aj niekoľko mesiacov.

Peniaze a ceny

Cestovanie Krasavou je finančne náročné. Turistická infraštruktúra je mizerná aj v tých najväčších pobrežných mestečkách. Pri výpravách hlbšie do krajiny býva nutnosť najať si sprievod miestnych stopárov a lovcov, čo pri dlhom prekonávaní vzdialenosti môže urobiť peknú dieru do rozpočtu- jeden deň výpravy môže vyjsť až na 3 strieborné.

Pripravte sa, že v Krasave nie je zvykom platiť peniazmi väčšie sumy. Odporúčame si preto zobrať hotovosť v čo najmenších minciach, vyhnete sa tak potenciálnym problémom s rozmieňaním peňazí. Zlaťákom sa vyhnite úplne. Sú akceptované všetky razenia mincí (najčastejšie Darhilské grajciare a Sohartské dvojmedené), smerodajná je ich váha a prímesy, ktoré sú pri jednoduchom skúmaní zistiteľné. Nezvyknú sa tu vyskytovať falzifikáty, overovaniu pravosti mincí teda nemusíte venovať prehnanú pozornosť.

Taktiež odporúčame so sebou nosiť niekoľko obchodovateľných artiklov ako napr. látky, sušené ovocie, korenie, víno, olej alebo soľ. V prípade potreby ich totiž môžete jednoducho predať alebo vymeniť, keďže prípady, keď ľudia v odľahlejších oblastiach odmietajú zmeniť tovar za peniaze, sú pomerne časté.

V Krasave bola nedávno otvorená prvá pobočka Darhilskej Obchodnej Banky, v čase našej návštevy však ešte nebolo možné nechať si preplatiť cestovný šek. Do Krasavy preto treba cestovať výhradne s hotovosťou alebo tovarom.

Jazyk

Reč krasavských kmeňov je zo skupiny severských jazykov, na počiatku dejín rozšírených v Ulmare (Krasave), Barbadii a severných pláňach až po Veľké ľadové jazero. Počas Veľkej migrácie Ulmarov a Barbadov na juh sa ich jazyky dostali do centrálnej časti Mintharie. Tu spolu s miestnymi jazykmi vytvorili podivnú zmes nových seversko-mintharských dialektov.

Jazyky a dialekty severských jazykov na územiach od centrálnej Mintharie cez Krasavu až po Veľké ľadové jazero sa značne líšia. Napriek tomu sa cestovatelia ovládajúci niektorý z nich vedia ako-tak dohovoriť v celej oblasti. Keďže Krasava zažíva éru prisťahovalectva z juhu, pozorní cestovatelia načúvajúci reči a prízvukom sa môžu dobre zorientovať vo vzťahoch medzi starousadlíkami a novousadlíkmi. Podľa rhuthémskeho polyhistora Csurka Pyusza bude práve zvládnutie prívalu južanských osadníkov pre Krasavu najväčšou výzvou najbližšej dekády.

Príchod a odchod

Je veľmi nepravdepodobné, že by cestovatelia do Krasavy zavítali cez niektoré z náročných pohorí na juhu či východe. Pobrežie na severozápade spájajúce Krasavu s Barbadiou v Grammskej úžine síce zamŕza len na niekoľko mesiacov do roka, no kmene na druhej strane sa preslávili viac lúpežnými nájazdami než priateľskými návštevami spojenými so záujmom o miestnu kultúru. Preto jediná používaná brána pre cestovateľov do oblasti je námorná cesta z Darhilu cez Skalité, Veľké Rovne a končiaca v Medveďom.

Itinerár

Na spoznanie Krasavy využívajú cestovatelia zvyčajne kombináciu troch vodných ciest- pobrežná plavba, splav Poltavy a splav Medvedej rieky. Cestovanie mimo riek či pobrežia je skôr výnimočné, nakoľko spoľahlivé cesty prakticky neexistujú. Prekonanie aj relatívne krátkej vzdialenosti preto trvá neúmerne dlho čo, v kombinácii s malou obývanosťou Krasavy, odradí väčšinu výprav.

V Darhile začnite plavbou po pobrží, cez Skalité sa doplavíte do Veľkých rovní, najväčšieho a najdrsnejšieho z krasavských miest. Odtiaľ sa buď preplavte po Poltave až k majestátnym Krasavským horám a novovznikajúcim zlatokopeckým osadám na jeho úpätí alebo pokračujte po pobreží ďalej až do kompaktného mestečka Medvedie v ústí Medvedej rieky. Plavba po rieke vás zavedie cez romantický Mramorový ostrov až k ruinám Krakovíc, kedysi najväčšieho z kniežacích sídel. Žiadna z týchto ciest netvorí okružnú trasu, späť do Darhilu sa teda dá vrátiť len tými istými riečnymi a pobrežnými cestami.

Na čo nezabudnúť

Takmer všetky potrebné veci sa dajú zadovážiť v niektorom z väčších pobrežných mestečiek. Nezabudnite si zabezpečiť dostatok peňazí alebo tovaru na výmenu (viac v kapitole Peniaze a ceny). Odporúčame predovšetkým:

• Teplé oblečenie do mrazov- nutné obzvlášť v zime, no netreba podceňovať ani chlad letných nocí, počasie dokáže byť nepredvídateľné
• Niekoľko párov pohodlnej vode odolnej obuvi- bažiny, močiare a dlhé pochody si rýchlo vyberú na obuvi svoju daň
• Zásoby jedla aj s dostatočnou rezervou- nespoliehajte sa na plánovanú dĺžku trás, na miesta, kde plánujete doplniť zásoby, nemusíte doraziť na čas
• Lovecké zbrane a pomôcky- ako na obranu pred divou zverou tak aj na zaobstaranie potravy
• Medicínske pomôcky- nemoci a zranenia sa nevyhýbajú ani najskúsenejším cestovateľom
• Mechy na vodu- vody je v Krasave síce dosť, no v bažinách či počas záplav nie je pitná, treba sa zásobiť na niekoľko dní dopredu
• Ochranu pred komármi- napr. jemné látky ktorými sa dá v noci úplne zakryť, hejná komárov v lete vedia byť veľmi nepríjemné
• Fakle a lampáše- ak nestihnete rozbiť tábor pred súmrakom, tma v lesoch dokáže byť nepreniknuteľná
• Drobné cennosti- pri náhodných stretnutiach s miestnymi lovcami, šamanmi či pri príchode do osád je dobré prejaviť im úctu malými darmi
• Trpezlivosť a pokora- dve najdôležitejšie vlastnosti, ktoré musí Krasave, jej vzdialenostiam, divokosti a nepredvídateľnosti prejaviť každý cestovateľ

Nakoľko Krasavská divočina je veľmi rozsiahla, neprebádaná a z väčšiny neobývaná silne vystríhame pred pokusmi cestovateľov vydať sa na cesty osamote. V každom prípade si zaobstarajte sprievod miestnych stopárov, lovcov či nosičov!

Mystika

Mnohí cestovatelia zvyknutí na život v južanských starobylých mestách neprikladajú krasavským legendám o mohutných obroch, vklodlakoch, bažinných bludičkách či duchoch zaniknutých sídiel veľkú dôležitosť. Druidské rituály, zvieracie prevteľovanie, krutí severskí bohovia či spiace podzemné trpasličie mestá sú pre nich rozprávkami starých báb. Vraj nič také neexistuje. Nemôže existovať. Lebo veď sú to len nejaké povery zaostalých divochov, ktorými nanajvýš vystrašia malé deti. Skutočne? To si naozaj myslíte, že toto všetko sú len povery? Že si to všetci len vymysleli? No to vám teda ale musí pekne jebať na tie hlavy, chlapci a dievčatá! Cestovateľ, ktorý sa stráni týchto príbehov berúc ich na ľahkú váhu môže na svoju ľahkovážnosť kruto doplatiť. Pred každou cestou do odľahlejších oblastí odporúčame dôkladne vyzistiť miestne reálie, predovšetkým v rozhovoroch so starousadlíkmi. Ponúknite im miesta sprievodcov vo výprave. Ak sa zdráhajú, pozorne načúvajte ich dôvodom a zvážte, či nie je lepšie vašu cestu preplánovať alebo úplne zmeniť.

Nebezpečia a nepríjemnosti

Prvé, čo väčšine cestovateľov udrie do očí pri stretnutí s miestnymi, je ich pohostinnosť. Stáročia boja o prežitie s prírodou pri odkázanosti jeden na druhého im vštepili silný zmysel pre komunitu a vzájomnú spoluprácu. Nie nadarmo je vyhnanie z osady či mesta pre Krasavčanov najvyššia forma trestu- človek tu bez pomoci ostatných jednoducho neprežije.

Mimo väčších pobrežných mestečiek, ktoré v poslednej dobe zažívajú nával prisťahovalcov, sú cestovatelia vítaní ako kuriozita a pre miestnych je cťou ich pozvať k sebe domov a pohostiť. Ako všade inde, aj tu musí hosť dodržiavať pravidlá stanovené domácim. Pre začiatok nepokazíte nič tým, že budete robiť iba to, čo robia ostatní okolo vás. Vyhnite sa rôznym dvojzmyselným poznámkam či veciam, ktoré by sa mohli interpretovať ako urážka. Pamätajte, že vaše správanie ovplyvní to, ako sa budú miestni chovať k cestovateľom, ktorí prídu po vás.

O čo nenáročnejšie je pre cestovateľov vyjsť s miestnymi, o to náročnejšie je prežitie v prírode. Vzdialenosti medzi mestečkami a osadami sú tu obrovské, lesy husté a počasie nepredvídateľné. Pred akoukoľvek cestou buďte veľmi obozretní (viď kapitolu Na čo nezabudnúť).

Jedlo a pitie

Krasavské osady vďačia za svoje prežitie takmer výhradne lovu a rybolovu. More obklopujúce Krasavu je bohaté na slede či tresku, v početných riekach, potokoch a jazerách vo vnútrozemí zas nájdete pstruhy, lososy, úhory a kapre. V oblastiach pri Grammskej úžine na východe sa zvyknú loviť aj tulene, či mrože, výnimočne veľryby.

Takmer celú Krasavu pokrývajú husté ihličnaté lesy ideálne na lov zajacov, diviakov, jeleňov, veveričiek či niektorých druhov vtáctva. Chov zvierat sa zvykne rôzniť podľa oblastí, najrozšírenejší je chov oviec, kôz, prasiat, zriedkavejšie dobytka a hydiny.

Na prežitie tuhých zím sa mäso konzervuje solením, sušením, údením či fermentáciou. Z mlieka sa pre dlhšiu trvanlivosť robia údené či solené syry a maslo. Veľmi cenené sú tu preto suroviny na konzerváciu potravy- soľ, rybí tuk a olej (veľrybí či rastlinný dovážaný z juhu).

Počas dekád tuhých zím a krátkych liet sa Krasave zvyklo dopestovať len niekoľko druhov zeleniny schopných prežiť náročné podmienky. Medzi najodolnejšie patrí najmä repa, mrkva, kapusta, cibuľa, špenát, lesné huby, orechy a ovocie či rôzne druhy byliniek (rasca, kôpor, cesnak, chren, rozmarín a majorán) sú tradičnými doplnkami miestnej kuchyne. V posledných rokoch priaznivé podmienky dovolia dopestovať aj zemiaky, jačmeň, pšenicu, šalát, špargľu, kel, karfiol, hrach, zeler, šošovicu, uhorky, reďkovky či fazuľu. V najteplejších častiach sa môže dariť aj slivkám, jahodám a jablkám.

Krasavská kuchyňa je predovšetkým účelová a pre mnohých cestovateľov preto aj veľmi fádna- mäso je spracovávané najmä s ohľadom na konzerváciu, na dochucovanie sa používa iba niekoľko miestnych byliniek (populárny je hlavne kôpor a cesnak). Miestni sú zvyknutí na monotónnu stravu, ktorá má primárne zasýtiť, nie nadchnúť svojou chuťou.

Zmeny však neobchádzajú ani oblasť gastronómie. Niektoré reštaurácie vo Veľkých rovniach začali ponúkať nové druhy surovín a jedál, nechajú si však za to náležite zaplatiť. Výsledok však zatiaľ nie je príliš znamenitý. Krasavskými riekami bude musieť pretiecť ešte veľa vody, kým sa začne objavovať v Harnovom zozname reštaurácii, ktoré musíte navštíviť skôr než skonáte.

V krčmách určite skúste ponuku miestneho piva či jablčného muštu. Nie preto, že by boli známe svojou kvalitou, iné druhy alkoholu tu totiž veľmi nenájdete. V niektorých mestečkách si môžete priplatiť za víno dovážané z juhu, poprípade medovinu.

Hospodárstvo a obchod

Úsilie miestnych ľudí bolo po stáročia sústredené na boj o holé prežitie- v lete zbieranie a konzervácia potravy, zhromažďovanie paliva na kúrenie a opravy obydlí, tak aby vydržali silné severské víchrice a tuhé zimné mrazy. Na podporu prežitia sa výhradne sústredili aj miestni remeselníci. Ich výrobky boli odolné a účelové.

Postupné otepľovanie a prisťahovalectvo však prináša aj zmenu štruktúry tradičných remesiel. Prudko sa tiež rozvíja riečny a námorný obchod. V Darhilskom prístave dnes môžete nájsť krasavské kožušiny, mramor, jantár, sušené mäso, syry, velrybí tuk, mrožie kly, vzácne dreviny, výnimočne dokonca keramiku či jednoduché šperky. Opačným smerom sa lode vydávajú s nákladom soli, olejov na svietenie, železa či južanských potravín- predovšetkým sušeného ovocia, vína, medu a korenia. Darhilská Obchodná Banka odhaduje, že s rastúcou populáciou Krasavy a priaznivejším podnebím podporujúcim špecializáciu krasavských remeselníkov, lovcov, rybárov a farmárov má vzájomný obchod v najbližšej dekáde vzrásť až o 500%.